Za úspešnými príbehmi žiakov na Záhorí je aj projekt PRINED

  • Vytlačiť
Hodnotenie užívateľov:  / 14
StrašnýNajlepší 

Do Národného projektu PRINED (PRojekt INkluzívnej EDukácie), ktorý realizuje Metodicko-pedagogické centrum v 100 základných 50 materských školách na Slovensku, sa v septembri 2014 zapojili v rámci Trnavského samosprávneho kraja štyri školy. Základná škola na ulici Strážnická 1 v Skalici je jedinou zo širokého regiónu.

Vedenie školy si uvedomuje, aké dôležité je vzdelanie pre každého a obzvlášť pre tie deti, ktoré pochádzajú so sociálne znevýhodneného prostredia. Zapojenie sa do tohto projektu bolo prirodzenou myšlienkou, ktorá vychádzala práve z presvedčenia, že by škola mala byť miestom pre všetky deti bez rozdielu príslušnosti k etnickej skupine, národnostnej menšine, kultúrnym zvyklostiam, či sociálnemu statusu.  

Kreatívne popoludňajšie aktivity

Kruzky na zahoriUž počas prvých mesiacov sa začali objavovať pozitívne výsledky vo všetkých sledovaných oblastiach edukačného procesu. Na jednotlivých doučovacích poobedných stretnutiach začalo pribúdať viacej žiakov, ktorí mali záujem sa viac vzdelávať a dosahovať lepšie študijné výsledky. U niektorých žiakov, ktorí v minulosti nadmerne vynechávali vyučovanie, sa znížil počet ospravedlnených hodín. Veľmi pozitívne vnímajú prítomnosť inkluzívneho tímu i samotní učitelia. Taktiež sa začal u detí prejavovať väčší záujem o učenie a dosahujú výrazne lepšie študijné výsledky. Prítomnosť v poobedňajších krúžkoch im umožňuje sa pripraviť na vyučovanie a stráviť ďalší čas v prostredí školy, ktoré je motivujúce a pozitívne ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa.

Podľa názorov učiteľov, ktorí sú zaradení do projektu prostredníctvom krúžkovej činnosti v poobedňajších hodinách, je táto činnosť s deťmi naozaj prínosná a odzrkadľuje sa to i na ich celkovom prospechu. Za veľmi pozitívne vnímajú učitelia možnosť kreatívne si prispôsobiť poobedňajšie aktivity a zábavnou formou sa venovať menšiemu počtu žiakov, akceptovať ich individuálne danosti a podnietiť tak ich záujem v činnosti, ktoré vedú k rozvoju ich osobnosti. „Na krúžku Rozvoj zručností či Prírodovedné praktikum sa okrem doučovania venujeme rozvoju fantázie, praktickým návykom a zodpovednosti, či opatrnosti a deti práca v krúžkoch baví,“ konštatujú učiteľky Beáta Kubišová a Irena Kotásková.

„Práca v krúžku „Na Zemi sa nestratím“ je pre žiakov určite prínosná. Je vidieť zlepšenie prospechu i záujem o vzdelávanie. Žiaci sa nielen pripravujú na jednotlivé vyučovacie predmety, ale aj pracujú na rôznych aktivitách, v ktorých lepšie spoznajú svet okolo nás a aj seba samých. Zdá sa mi, že táto činnosť s deťmi prispieva aj lepším vzťahom medzi nimi,“ pridala svoje skúsenosti učiteľka Jana Kováčová.

Pasivita a utiahnutosť sa vytratili

Jedným z veľkých úspechov je príbeh dvoch žiačok z piateho ročníka, ktoré v minulom roku nenavštevovali školu veľmi rady, mali veľa vymeškaných a neospravedlnených hodín, pričom jedna z nich opakuje piaty ročník. Dievčatá spolu sedia v lavici a podľa slov učiteliek na začiatku školského roka je akákoľvek práca s týmito dievčatami zbytočná, pretože nemajú kapacity na to, aby sa mohli učiť a dosahovať dobré výsledky. Doterajšiu neúspešnosť vo vzdelávaní je nutné chápať v širšom sociálnom kontexte. Dievčatá pochádzajú so sociálne znevýhodneného prostredia, pričom vzdelanostná úroveň v tejto rodine nie je veľmi vysoká a samotné vzdelanie nepovažujú členovia rodiny za niečo podstatné, či určujúce. Pri prvom rozhovore so sociálnou pedagogičkou boli dievčatá skôr utiahnuté a veľmi sa im nechcelo rozprávať, avšak ihneď po rozhovore absolvovali prvé doučovanie. Dievčatá sa začali veľmi intenzívne venovať príprave na vyučovanie v škole, čo sa začalo odrážať na ich známkach z jednotlivých predmetov. Okrem toho, že sa im výrazne zlepšil prospech, začali sa dievčatá cítiť oveľa istejšie v triede a kolektíve, otvorenejšie a komunikatívnejšie. Taktiež klesol počet zameškaných hodín. Celé ich úsilie prinieslo výsledky na polročné hodnotenie, kedy neprepadla ani jedna zo žiadneho predmetu. Dievčatá sú odhodlané pracovať ďalej veľmi dobre a snažiť sa, aby dosahovali lepšie výsledky, pretože to robia len samé pre seba a pre lepšiu budúcnosť. Prejavenie väčšej pozornosti a trpezlivosti je nesmiernym prínosom pre ich rozvoj, pretože dievčatá sú v škole aktívne, ich pasivita sa vytratila.

Princíp dobrovoľnosti a rovnosti prístupu

Príbeh dvoch dievčat z tejto školy nie je jediným, ale patrí k tým najvýraznejším. Denne sa zamestnanci stretávajú s pozitívnymi ohlasmi nielen zo strany detí, pedagógov ale predovšetkým aj zo strany rodičov. Rodičia veľmi oceňujú možnosť poobedňajšieho doučovania a krúžkovú činnosť, pretože častokrát nemajú vlastné kapacity, aby sa deťom venovali sami. Príčin môže byť viacero, ale k tým najdôležitejším patria nízka vzdelanostná úroveň rodičov a tiež pracovná vyťaženosť.

Pôsobenie inkluzívneho tímu v prostredí školy a komunity má veľký význam nie len z pohľadu vzdelávania detí, ale aj prístupu rodičov k vzdelávacím inštitúciám. Princíp dobrovoľnosti a rovnosti prístupu je nesmierne dôležitý z pohľadu napĺňania cieľov projektu. I napriek tomu, že sa projekt začal realizovať v septembri 2014, môžeme hovoriť o prvých úspechov práve v zlepšení prospechu žiakov, či zvýšenom záujme o školské aktivity ako aj zainteresovanosť rodičov v školskom prostredí. Vďaka tomuto projektu sa do priameho vzdelávacieho prúdu dostali deti, ktoré doteraz boli neúspešné a nevzdelávateľné.

Inkluzívne vzdelávanie je proces

Filozofia inkluzívného vzdelávania je ústrednou myšlienkou projektu PRINED. Centrálna premisa inkluzívneho vzdelávania vychádza zo základných princípov ľudských práv. Jej podstatou je rešpekt ľudskej dôstojnosti každého dieťaťa. Hnutie za inkluzívne vzdelávanie je snahou o dekonštrukciu „normálnosti“, na ktorom stavia vzdelávací systém. Vyžaduje paradigmatický posun od ponímania vzdelávania ako hierarchizovaného výkonnostne orientovaného systému, ktorého plynulé fungovanie zabezpečuje systém separátneho špeciálneho školstva, do ktorého sú umiestňované „nenormálne“ deti. Inkluzívne vzdelávanie je proces, ktorého cieľom nie je vytvoriť „normálneho človeka“, ale umožniť, aby každé dieťa mohlo rovnocenne participovať v spoločnom vzdelávaní. Rešpektuje dieťa – žiaka ako rovnocenného partnera. Proces inklúzie berie do úvahy nielen zdravotné postihnutie, ale ďalšie zdroje znevýhodnenia (rod, etnicita, chudoba) a ich vzájomnú interakciu. Vhodný prístup musí brať do úvahy miestnu kultúru a najmä existujúce praktiky exklúzie. V inkluzívnom procese sa škola nemá zameriavať len na žiakov, ktorí majú špeciálne vzdelávacie potreby vyplývajúce z ich postihnutia, ale na potreby a aktívnu a efektívnu participáciu všetkých žiakov.

 

Zuzana Balážová

Sociálna pedagogička v ZŠ Strážnická 1, Skalica