Prečo inklúzia? Je to len móda, ktorá bude čoskoro nahradená niečím iným, alebo je to skutočne reálna možnosť ako urobiť naše školy lepšie fungujúcimi inštitúciami? Túto otázku si kladie určite veľa učiteľov, pedagogických pracovníkov i rodičov, ktorým sa možnosť inklúzie ponúka ako liek na ich problémy, ktoré majú súvis so vzdelávaním a školou. Slovo inklúzia sa stalo u nás v ostatných rokoch naozaj módnym termínom a to hlavne v oblasti vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Stalo sa bežným javom, že sa už zavedené školské praktiky proste nazvali novým pomenovaním, čím sa chce dať najavo, že tá ktorá škola ide s dobou. V takomto prípade skutočne ide iba o módu, ktorá bude zanedlho nahradená nejakým iným módnym termínom, aby všetko mohlo zasa ísť „po starom“. V skutočnosti ale nejde o módu. Ide o znovuobjavenie starých pedagogických ideí, ktoré formuloval už J. A. Komenský, že škola má byť dielňou ľudskosti a výučba má prebiehať z pohľadu žiaka akoby hrou. Tieto myšlienky nadobúdajú v každej historickej dobe inú podobu. V súčasnosti majú podobu nazvanú inklúzia. Podľa nej (bez ohľadu na to, či to tak volajú alebo nie) fungujú školské systémy vyspelého sveta.