Každé vývinové obdobie od narodenia človeka až po jeho starobu je jedinečné, má svoju nenahraditeľnú a nezastupiteľnú hodnotu a dobré je, ak sa z neho vyťaží maximum. Napríklad vo vzťahu k deťom predškolského a mladšieho školského veku, ak sa zamyslíme iba nad jazykom a rečou, môžeme si položiť otázky: Kedy sa dieťa naučí aktívne používať jazyk a reč? Nevyužíva tieto schopnosti po celý život? Nie je jazyk a reč človeka nástrojom komunikácie a myslenia? Nie sú jazyk a reč kľúčom k poznávaniu a získavaniu nových vedomostí a informácií o svete počas celého života človeka? Nerozvíja sa v predškolskom veku sociálna komunikácia v mnohostrannej interakcii s inými ľuďmi? Neslúžia komunikačné schopnosti dieťaťa - človeka na vyjadrenie pocitov, dojmov, predstáv a na prezentáciu vlastných myšlienok, názorov, postojov atď.? Analogicky by sme mohli nazerať na rôzne zručnosti, vedomosti, schopnosti, spôsobilosti, návyky a postoje, ktorých základ sa nadobúda práve v predškolskom a v mladšom školskom období a človek ich používa nielen v detskom, ale aj v dospelom veku. . .